reklama

Matka sa má doma venovať dieťaťu a iné nezmysly.

Na Slovensku sa ročne narodí cca 50 000 detí. Ak použijem veľmi jednoduchú matematiku, ktorá nebude síce presná, ale na tieto účely postačujúca, máme v populácii viac ako pol milióna detí vo veku do 10 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (188)

Čo sú deti vo veku, dokedy si vyžadujú veľkú dávku starostlivosti - často bývajú choré, nezostávajú doma dlhšiu dobu bez dozoru atď. Detí v predškolskom veku máme okolo 300 000 a detí vo veku do troch rokov viac ako 150 000. O každé z týchto detí sa stará minimálne jedna dospelá osoba, v prevažnej väčšine matka. Niektoré ženy sa starajú o viac detí do troch rokov, prípadne sú doma viac ako tri roky, ak majú viac detí za sebou. Dnes chcem písať o týchto deťoch a o ich matkách, o tom, ako im spoločnosť ne-vychádza v ústrety, ako je ocenená práca matiek a hlavne aj o tom, ako to ja, z pozície takejto matky vnímam.

Tento blog sa chystám napísať už asi rok. Píšem ho dnes, jednou voľnou rukou. V druhej mám moju spiacu, dvojročnú dcéru. Píšem to pre prípad, že by mi niekt chcel vyčítať, že sa o dieťa nestarám.. Máme s mužom tri deti a som s nimi doma už takmer osem rokov. Moje najmladšie dieťa nemá ešte ani tri roky. Za celý ten čas som si mohla tento „luxus“ – rozumejte mať viac detí a byť s nimi doma – dovoliť iba vďaka nadštandardnému zárobku muža. Nič nie je však zadarmo a pre mňa osobne, toto rozhodnutie znamená, byť od môjho muža závislá minimálne v tomto období, pravdepodobne však aj v období dôchodkového veku. Toľké roky „ničnerobenia“ sa odrazia aj na mojom dôchodkovom ohodnotení. Starostlivosť o naše deti, je devízou do ich života. Je to luxus, ktorý im doprajem rada aj na úkor seba – čo však neznamená, že som s takýmto stavom spokojná. Rozhodne nesúhlasím s tým, aby to spoločnosť vnímala ako moju povinnosť.

 Aj v prípade, že moje najmladšie dieťa dosiahne vek tri roky a dám ho do škôlky, sú moje šance zamestnať sa minimálne. Môj muž totiž za prácou cestuje. Čo znamená, že som cez týždeň osoba, ktorá sa o naše deti stará výhradne a 24 hodín denne.. Iste – je to moja slobodná voľba prečo by som potom mala fňukať nad tým, že štát dostatočne nepodporuje moje možnosti zamestnať sa napríklad na polovičný úväzok alebo mi neuľahčí v prípade, že sa popri deťoch rozhodnem podnikať? Dovolím si tvrdiť, že „fňukanie“ verejnosti v súvislosti s nízkou pôrodnosťou slovenských žien, je počuť omnoho častejšie ako fňukanie matiek ako som ja.. Možno je preto načase prehodnotiť ústretovosť celej spoločnosti a verejných politík, voči matkám s malými deťmi – aj v súvislosti s kauzou, ktorá sa odohrala prednedávnom v parlamente, keď poslankyňa so spiacim dieťaťom v šatke chcela ísť položiť otázku do pléna. Nielen reakcia poslancov v parlamente ale aj reakcia celej spoločnosti bola viac než výrečná. Tieto reakcie odokryli niečo, čo neradi počujeme a čím sa nám nechce zaoberať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odokryli to, že matky s malými deťmi sú niekde na konci spoločenského záujmu. Vychovávajú síce budúce generácie dospelých pracujúcich – z tohto pohľadu je ich činnosť mimoriadne záslužná – len akosi sme zabudli túto činnosť ohodnotiť a podporiť ich v nej inak, než patetickými rečami a kvetinkou ku dňu matiek raz do roka. Matky, ktoré zostávajú s malými deťmi doma, robia veľa bežných domácich prác popri deťoch. Nikoho ani nenapadne povedať im, že pracovať popri deťoch nie je vhodné alebo že sa to nedá. Očakáva sa od nich totiž, že navaria deťom obed, vyžehlia manželove košele, napíšu si domácu úlohu so starším dieťaťom... a to všetko popri malom bábätku. Niektoré ženy robia tieto veci so spiacim dieťaťom v šatke – presne tak, ako sa o to pokúsila Simona Petrík v parlamente. Je tu však jeden rozdiel – práca týchto žien nie je finančne ohodnotená a je prakticky neviditeľná, nezaujímavá. Je vnímaná ako niečo samozrejmé, čo už ani ako prácu nevnímame. Napriek tomu, to však je práca – ako každá iná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z reakcií, ktoré poslankyňa svojim správaním vyvolala, bolo vidno, že spoločnosť nevidí matky s malými deťmi vo verejnom priestore rada. Spoločensky akceptovateľné miesto sebarealizácie takýchto žien, je doma s deťmi, prípadne ešte na Modrom koníkovi (za čo tiež tieto matky zožínajú od „rozhľadenej“ časti verejnosti, ktorá má na práci tie skutočne dôležité veci, iba výsmech). Malé deti sú totiž veľakrát vnímané ako otravné, nevychované stvorenia, ktoré jednoducho do spoločnosti nepatria, kým nie sú dostatočne socializované. A kde má k tejto socializácii dochádzať? No predsa doma – tam kde nikoho neotravujú. Deti sú v diskusných fórach prirovnávané ku psom, kde kto sa vyjadruje k ich výchove, nazýva ich urážlivými označeniami a jasne dáva najavo, že deti vo verejnom priestore (reštaurácie, parky, hromadná doprava) sú vlastne otrava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa výkonu povolania týka, žena s malým dieťaťom je už z princípu vnímaná ako nevýkonná a neflexibilná – často potrebuje končiť v práci načas, aby mohla vyzdvihnúť deti zo škôlky, čerpá si veľa OČR-ky a tak ďalej a tak ďalej... veď to poznáte. Rodiť deti a ukončiť tak svoj pracovný či iný život, je pritom vnímané stále ako povinnosť žien. O tých, ktoré sa rozhodli deti nemať alebo ich jednoducho nemajú či odkladajú ich na neskôr, sa rozpráva ako o kariéristkách, sebeckých, nezodpovedných či nerozumných ženách. Verejnosť im rada pohrozí (tak trochu so škodoradosťou) že raz tie deti budú chcieť ale už bude neskoro... Inými slovami, žena naplní verejné očakávania iba v prípade, že má deti čím najskôr po dvadsiatke, zostane s nimi doma (ideálne okrem detského ihriska s nimi inde ani nevychádza), robí to všetko rada a s úsmevom na tvári a hlavne zadarmo. Tieto ženy sa však tiež nevyhnú posmechu – sú často označované za tak trochu priblblé stvorenia – na ktorých sa podpísalo pôsobenie hormónov a to, že veľa času trávia v detskej spoločnosti. Ženy inými slovami na materskej osprostejú – všetci vieme, že je to tak a nič rozumné od týchto žien ako spoločnosť ani neočakávame. Preto nie je jediný dôvod, prečo by sa mali zapájať do verejného života. V živote je to už tak – iba žeby nie....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reakcie spoločnosti na pokus Simony Petrík položiť otázku v pléne so spiacim bábätkom v šatke vypovedá o tom, že od matky, sa zapájanie do verejného života neočakáva. Vykonštruovaný princíp (buď dieťa alebo práca) prevážil aj napriek svojej iracionalite v tomto konkrétnom prípade. Vyrušovalo by niekoho spiace dieťa v šatke? Znemožňovalo poslankyni položiť otázku? Nie – ale... pokladníčka si svoje dieťa tiež nezoberie do práce alebo učiteľka.... nuž áno, nezoberie. Rovnako ako ľudia pracujúci za pásom nemôžu kedykoľvek odísť na WC alebo telefonovať. Sú však povolania, kde nás ani nenapadne zamestnancom toto zakazovať, pretože jednoducho na to nie je dôvod. A rovnako na to nebol dôvod ani v prípade Simony Petrík. Dostalo sa jej rád, že mala dieťa odložiť, nechať postrážiť niekým iným. Prečo však budiť spiace dieťa? Prečo ho oddeľovať od matky keď je pri nej spokojné a vlastne nikomu by to nemuselo prekážať? To, že v pléne sú nastavené určité pravidlá a iné osoby okrem poslancov a poslankýň tam nesmú? Toto pravidlo je možné upraviť tak, aby v podobných prípadoch bol vstup s dieťaťom poslankyniam umožnený. Pre ženu a bábätko je normálna potreba blízkosti. Nie je však žiaden dôvod, aby sme vylučovali tieto ženy z verejného rozhodovania a života. Nastavme im podmienky, aby mohli do verejného priestoru vstupovať s deťmi. Akokoľvek milujem svoje deti a som ochotná pre ne podstúpiť mnoho nepohodlia, naďalej zostávam svojprávnou osobou, ktorá má svoje potreby, ktorá potrebuje byť súčasťou spoločnosti a ktorá nechce byť vyčleňovaná niekde na pokraj.

Chcem, aby spoločnosť na mňa nahliadala tak, že momentálne v tomto životnom období, kedy som matkou malých detí, mám špecifické potreby. Spočívajú aj v tom, žiť naďalej verejným životom, popri tom, ako sa starám o malé deti. Chcete, aby som vám vychovala slušných a pracovitých občanov, ktorí vám budú prispievať na dôchodky v čase, keď ja budem odkázaná na podporu rodiny (pretože som z pohľadu spoločnosti nijako neprispela do dôchodkového systému). Ja chcem od vás, aby ste mi neurčovali, že mám zostať s deťmi doma - aby ste mi dali možnosť postarať sa nielen o svoje deti, ale aj o seba. Nerobte zo mňa sociálny prípad a nevyčleňujte ma z verejného priestoru.

Som matka troch malých detí. A žijem tu medzi vami aj keď by ste ma najradšej videli zatvorenú doma.

A my, milé ženy na materskej: pomôžme vytvoriť ten precedens. Dajme jasne najavo, že ženy s deťmi majú byť na verejnosti vítané a podporované. Nenechajme hovoriť zo seba možno aj vlastnú zranenosť z toho, že doma na rodičovskej "dovolenke" nemáme z čoho moc vyberať. V tejto spoločnosti to nikoho ale nikoho nezaujíma a v prípade, že si z parlamentu vyštveme všetky matky s malými deťmi, nikoho to zaujímať ešte dlhú dobu ani nebude..

obrázok: Ivan, flickr

Miroslava Rašmanová

Miroslava Rašmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu