Rodičia nepatria za dvere, pán doktor

Autor: Miroslava Rašmanová | 17.6.2016 o 11:29 | (upravené 17.6.2016 o 16:57) Karma článku: 10,89 | Prečítané:  48575x

Áno, som to ja. Matka dva a pol ročného uplakaného dievčatka, ktorá k vám prišla vo štvrtok popoludní, počas vašej služby na pohotovosti.


 Poslali ste ma za dvere. Ani ste sa nesnažili vysvetliť mi, ako budete v ošetrení mojej dcéry postupovať. Hovorí sa tomu Informovaný súhlas. Zrejme ste zvyknutý pri výkone práce s pacientami nekomunikovať, hoci vám túto povinnosť ukladá zákon č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Oznámila som vám, že pri vyšetrení dcéry si želám zostať prítomná. Zvýšili ste na mňa hlas a znova ste ma vykázali za dvere. Keď som vám stále kľudným hlasom odpovedala, že som zákonná zástupkyňa dieťaťa a želám si byť prítomná pri ošetrení, sadli ste si za stôl a oznámili mi, že dcéru neošetríte kým neodídem. Inými slovami, použili ste svoje postavenie moci aby ste si presadili svoju vôľu, ktorá nemá oporu v zákone.

Rodičia nepatria za dvere pán doktor. Rodičia patria k deťom. Počas prítomnosti v ordinácii, kde plačúce malé dieťa čaká na pomerne bolestivý zákrok, mi príde nerozumné hádať sa s vami. Dcéra by bola ešte viac rozrušená a kto by mi zaručil, že by ste ju následne ošetrili riadne a citlivo? Dovoľte mi napísať vám, z bezpečia môjho domova, ako som sa u vás v ambulancii cítila.


Keď ste mi oznámili, že v mojej prítomnosti dcéru neošetríte, prehnalo sa mi hlavou kadečo. V prvom momente sa mi chcelo iba  neveriacky povedať: "Toto snáď nemôže byť pravda!" alebo "Aké hlúpe správanie a zneužívanie svojho postavenia od vzdelaného človeka!" Ale zahryzla som si do jazyka. Moje dieťa tu ležalo u vás v ordinácii v bolestiach a potrebovalo pomoc. Ďalšie čo mi napadlo, že vás požiadam, aby ste mi toto stanovisko dali písomne. Ak sa tak veľmi cítite v práve, nemôžete mať s tým predsa problém. V prvom rade som ale musela zhlboka dýchať. Aby som nezhoršila už aj tak dosť vypätú situáciu. Za dvere nepôjdem v žiadnom prípade. Som v podrepe vedľa plačúcej dcérky, držím ju za ruku a hladím po tvári. V duchu sa samej seba pýtam: "Čoho je schopný tento lekár ak nebudem konať podľa jeho príkazov? Ošetrí ju s citom? Nevyvŕši na nej svoju zlosť voči mne?" Áno, aj takéto myšlienky mi behali hlavou, kým ste si vy ťukali do počítača a čakali ako zareagujem na vašu vyhrážku.

Dcéru som neopustila. Zostala som pri nej.  V tichosti som vás sledovala pohľadom a nesúhlasne som krútila hlavou. Nič z toho, čo mi chodilo na um, mi v tej chvíli neprišlo  rozumné povedať vám. Prišla som sem, aby ste ošetrili moje dieťa. Nakoniec ste ju aj ošetrili (napriek mojej prítomnosti). Avšak nedá mi pokoj otázka: "Koľko rodičov ste už takýmto spôsobom z ordinácie vystrnadili?"

Aj malé dieťa je človek - so špecifickými potrebami. Vystrašené z cudzieho prostredia, prežívajúce bolesť z poranenia. Nevie čo sa okolo neho deje, najmä ak ide s jeho telom "nasilu" manipulovať cudzí, dospelý človek. Nejaká pani, ktorú vidí prvý krát v živote, (zdravotná sestra) ho drží aby sa nehýbalo, aby nemohlo utiecť. Čo si myslíte - kto v takejto chvíli dieťa utíši, kto mu pomôže vysvetliť situáciu a povzbudiť ho aby vydržalo chvíľkové nepohodlie? Rodič - matka, otec alebo iná dôverne známa osoba, ktorá ho podrží za ruku, pohladí po tvári a bude sa mu prihovárať. Vysvetlí, čo sa bude diať a z akého dôvodu sa to deje, neopustí ho. Ako mama môžem svoje dieťa podržať a pomôcť mu iba v prípade, že som prítomná.

To, že to nepovažujete za dôležité je chyba. Možno si myslíte, že robíte iba svoju prácu a naťahovať sa ešte aj s rodičmi nie je vašou povinnosťou. Chyba. Prítomnosť blízkej osoby pri ošetrení dieťaťa je jeho ľudským právom. Ako zákonná zástupkyňa som ja tou osobou, ktorá vám poskytuje informovaný súhlas na ošetrenie dieťaťa. Informovaný súhlas nie je iba zdrap papiera, ktorý si vytlačíte po vyšetrení z tlačiarne a poviete "tuto mi to podpíšte". Informovaný súhlas je proces komunikácie medzi vami a pacientom/pacientkou, v tomto prípade zákonnou zástupkyňou maloletej pacientky.

Zo skúseností známych viem, že posielať rodičov za dvere, nie je v slovenských ordináciách zriedkavý jav. Matku alebo otca dieťaťa však nemá nikto právo posielať za dvere. A to ani s krikom, ani s príjemným hlasom. Ako zákonný zástupca/zákonná zástupkyňa máte právo byť informovaná o povahe vyšetrenia a úkonov, vykonávaných na tele dieťaťa. Veď napokon, vy ste ten alebo tá, ktorá dáva k týmto úkonom súhlas. Človek nemusí mať diplom zo psychológie na to, aby tušil, že vyšetrenie malé dieťa znáša lepšie v prítomnosti známej osoby. Nenechajte sa vyhodiť z ordinácie napriek vašej vôli podporiť dieťa svojou prítomnosťou. Dieťa nie je vec, dieťa je ľudská bytosť a počas prežívania strachu či bolesti vás potrebuje.

Fandím všetkým zdravotníkom a zdravotníčkam, ktoré pri ošetrovaní detí v spolupráci s rodičmi vytvárajú v maximálnej možnej miere takú atmosféru na zdravotné úkony, ktorá znižuje mieru stresu u dieťaťa ale aj u jeho rodičov. Veď napokon - strnulosť zo strachu, stres či krik správnemu ošetreniu alebo liečbe nijako nepomáhajä.

oprava 17.6.2016, 16:56 (právna zástupkyňa na zákonná zástupkyňa)
Foto: Flickr, Cia de foto

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?