Bieda slovenského liberalizmu

Autor: Miroslava Rašmanová | 24.11.2019 o 9:02 | (upravené 24.11.2019 o 9:08) Karma článku: 9,05 | Prečítané:  3772x

Pred pár dňami Denník N uverejnil rozhovor Karola Sudora s Vladímírom Palkom. Bol odprezentovaný ako rozhovor liberála s konzervatívcom, no liberála by ste v ňom hľadali márne.

Rozhovor vyvolal veľkú vlnu nesúhlasných reakcií. Karol Sudor pre .týždeň uviedol, že mu prišli nenávistné až výhražné správy. Hneď v úvode môjho komentára chcem nenávistné reakcie a osobné vyhrážky pánovi Sudorovi ostro odsúdiť. Nie sú v demokratickej spoločnosti legitímne. Rovnako ako názory, ktoré dostali priestor v rozhovore, často žiaľ bez poukázania na túto skutočnosť. Sama viem aké to je, keď na niečom mesiace pracujete s dobrou vierou, no vypáli to zle. Stretnete sa s neporozumením, prípadne dezinterpretáciou vášho zámeru.

Napriek tomu považujem vecnú kritiku za dôležitú. Je mi veľkou učiteľkou a po opadnutí prvých emócií mi doposiaľ vždy priniesla ovocie. Píšem túto reakciu s nádejou, že kritika, ktorá v nej zaznie, bude pánom Sudorom využitá v prospech jeho ďalšej práce novinára, ktorá je pre celú spoločnosť nesmierne dôležitá.

Slobodne si vybrať chudobu

Osobne ma z rozhovoru s pánom Palkom najviac zarazilo, s akou ľahkosťou sa vysmieva zo žien, keď tvrdí, že nižšie platové ohodnotenie a vyššie riziko chudoby žien sú výsledkom ich slobodnej voľby. Samozrejme, nie až natoľko slobodnej, aby sa mohli rozhodovať o svojej reprodukcii napríklad v situácii, kedy ich chlap alkoholik zvalí na posteľ a urobí im "siedme dieťa" ako zaznelo v rozhovore.

Množstvo žien na Slovensku vykonáva prácu, ktorá zostáva v spoločnosti neviditeľná a nedocenená. Je to práca, ktorá sa spája so starostlivosťou o deti, starších alebo chorých členov rodiny a o domácnosť. Keby túto prácu prestali vykonávať zo dňa na deň, spoločnosť by doslova skolabovala. Ženy sú znevýhodnené na toľkých úrovniach, že nižšie platové ohodnotenie je iba jednou z nich. Spolu s tým prichádza finančná odkázanosť, vyššia miera chudoby a neslobody, a teda aj väčšia zraniteľnosť voči rôznych formám násilia od fyzického až po ekonomické.

Diskriminácia žien má reálne dopady na ich životy

Je popieranie tohoto faktu legitímnym názorom? Spoločnosť neudržuje nažive iba ekonomická činnosť, no napriek tomu sa pán Palko oháňa teóriou "ľudského kapitálu" ako keby dospelí ľudia vychádzali z 3D tlače a ich ekonomickej činnosti nepredchádzali roky starostlivosti a opatery, ktorá je tiež prácou, vykonávanou poväčšine ženami.

Je v poriadku argumentácia, ktorá prehliada prácu žien nevyhnutnú na prežitie a kontinuitu CELEJ spoločnosti (nielen jej ženskej časti)? Prácu, z ktorej profitujú aj muži, no znevýhodnenia z toho vyplývajúce zostávajú na bedrách žien? Je to legitímny názor na čo? Na diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú sa SR zaviazala odstraňovať medzinárodnými dohovormi a zmluvami? Je legitímny názor obhajoba a umenšovanie dopadov diskriminácie?

Navyše sa pán Palko odvoláva na Garyho Backera, ktorý tvrdí niečo úplne iné. Becker po hĺbkovej analýze problému platových rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce prišiel na to, že ženy sú na trhu práce diskriminované, a že rozsah tejto diskriminácie nie je možné úplne vysvetliť výhradne teóriou ľudského kapitálu. Palko teda buď prácu Garyho Beckera nečítal alebo zámerne v rozhovore klame. Čo je horšia možnosť, rozhodnite sami.

Ľudské práva nie sú kultúrne vojny

Žijeme v dobe, kedy sú na Slovensku ľudské práva žien, etnických a sexuálnych menšín opakovane označované za nepodstatné. "Kultúrne vojny" hovoria najčastejšie tí, ktorých sa to osobne nijako netýka. Ako keby ľudské práva neboli jeden zo základných prvkov demokracie.

Legitimitou názorov sa oháňa aj ĽSNS. A predsa tušíme, že v momente, kedy by moc získali ľudia s takýmito názormi, by sa všetky diskusie o legitimite skončili. Demokracia nie je o tom, že vyhráva názor väčšiny. Demokracia je o ochrane práv a slobôd všetkých občanov a občianok bez rozdielu. Je o ochrane práv a slobôd ľudí patriacich k menšinám, ktoré nikdy nebudú môcť mať taký silný hlas buď z dôvodu, že ich je v spoločnosti menej alebo sa nachádzajú v pozícii, z ktorej sa horšie dostávajú k slovu.

Aby nedochádzalo v demokracii k útlaku menšín väčšinou, musia byť prítomné kontrolné mechanizmy, ktoré zamedzujú zneužitiu moci ľuďmi ako premotivovaní národniari, náboženskí alebo iní fanatici, ktorí by chceli svoje dobro nanútiť všetkým naokolo.

Sloboda slova a legitímny názor

Ak je nejaký názor v demokracii nelegitímny, tak je to práve ten, ktorý popiera základné demokratické princípy, akými sú ochrana práv slabších (detí, žien, ľudí so zdravotným znevýhodnením) a rôznych menšín (rómskeho etnika, sexuálnych menšín). A nie je to náhoda, ani rozpor so slobodou slova. Je to dôležitý domokratický princíp - chrániaci najzraniteľnejších ľudí a tých, ktorí nie sú pri moci.

Je to minimum slobody, ktorú musí obetovať každý z nás k tomu, aby nás niekto jedného dňa neobral o slobody oveľa dôležitejšie - spájané s rodinným životom, telesnou integritou, súkromím. Pričom porušenia všetkých pán Palko v rozhovore obhajoval. Ja sa legitímne pýtam, prečo by takýto človek mal dostávať so svojimi názormi taký veľký priestor?

Tieto "kultúrne vojny" naozaj mali zostať v minulom storočí, ale nie preto, že by sa netýkali dôležitých tém. Ale preto, že už boli vyriešené - Deklaráciou ľudských práv a slobôd, ktorá priznáva slobodu a rovnosť všetkým ľuďom v ich základných právach bez rozdielu. To je niečo, čo nebolo vždy samozrejmé. A je to stav, ku ktorému sme sa historicky prebojovali po veľmi veľkých ľudských nešťastiach celých národov, etník, menšín, ale aj osobných potláčaní týchto práv.

Sloboda slova a "legitímny" názor končia tam, kde sa niekto snaží druhým ľuďom tieto ich ťažko vybojované a priznané práva upierať. Ešte k tomu z privilegovanej pozície moci, tak ako pán Palko, bývalý politik a muž z vyššej sociálnej vrstvy bez zdravotných znevýhodnení.

Problém nie je tak celkom v tom, že Karol Sudor urobil rozhovor, v ktorom Vladimír Palko popiera základné ľudskoprávne princípy. Problém je v tom, že reakcie Karola Sudora tento ľudskoprávny rozmer v mnohých prípadoch nereflektujú. Vzniká tak presvedčenie, že ľudskoprávne otázky majú byť ešte stále predmetom politických diskusií. Sám Karol Sudor označil názory Vladimíra Palka, napríklad na partnerské zväzky homosexuálov, za legitímne.

 

Ak by sme žili na Slovensku v časoch, kedy ľudia rozumejú základným ľudskoprávnym princípom a kedy demokraciu mylne nepovažujú za "vládu väčšiny", mohli by sme sa rečami pána Palka zaoberať ako kuriozitou patriacou minulosti. Bez obáv, že by mohli ublížiť ľuďom, ktorí tu žijú medzi nami.

fotografia: pexels, Zack Jarosz

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?